Prevencia respiračných ochorení
Chrípku spôsobuje vírus chrípky, ktorý má niekoľko typov a subtypov.
- Rinovírusy - sú najčastejšou príčinou nádchy, ktorá obvykle trvá sedem až desať dní pri oslabenej imunite, u astmatikov, alebo pri ochoreniach pľúc a dýchacích ciest môžu vyvolať aj závažné ochorenia, napríklad zápal pľúc.
- Adenovírusy - môžu spôsobiť nádchu, bolesť hrdla, zápal priedušiek, pľúc, spojiviek, močového mechúra, žalúdka, čriev, hnačku, horúčku, ale i neurologické ochorenia.
- Respiračný syncyciálny vírus – RSV - napáda pľúca a dýchacie cesty, prejaví sa miernymi príznakmi pripomínajúcimi nádchu, prechladnutie alebo chrípku, závažné ťažkosti môže spôsobiť novorodencom, dojčatám a starším ľuďom.
- Mycoplasma pneumoniae - najmenší samostatne žijúci organizmus, ktorý spôsobuje ochorenia horných a dolných dýchacích ciest u detí i dospelých prejavuje sa horúčkou, bolesťou hlavy, kašľom, u detí mladších ako päť rokov i nádchou, chrčaním, alebo sipotom môže spôsobiť zápal pľúc a komplikácie postihujúce nervový systém.
- Vírus parainfluenzy (parachrípky) - prejavuje sa akútnym zápalom dýchacích ciest, predovšetkým u dojčiat a malých detí. Známych je päť antigénnych typov: typ 1 je hlavný pôvodca tracheobronchitídy u detí, typ 3 je po RSV druhým najčastejším pôvodcom pneumónie a bronchopneumónie u detí do 1 roka.
Všeobecné zásady prevencie ochorení prenášaných vzdušnou cestou:
- Očkovanie proti respiračným ochoreniam (ideálnu ochranu očkovaním pred respiračnými ochoreniami predstavuje takzvaná triáda očkovania, teda kombinácia ochrany proti COVID-19, proti chrípke a proti pneumokokovým ochoreniam),
- v prípade prvých príznakov ochorenia zostať ihneď doma - aby sa zamedzilo šíreniu ochorenia, napríklad v pracovných či detských kolektívoch - a liečiť sa. V čakárni u lekára je potrebné mať prekryté horné dýchacie cesty,
- dôsledná a častá hygiena rúk, obmedziť podávanie rúk, objímanie pri pozdrave, nedotýkať sa tváre a očí neumytými rukami,
- vyhýbať sa kontaktu s osobami s príznakmi ochorenia - resp. preventívne nosiť riadne nasadený respirátor FFP2 v situáciách, kedy nemožno vyhodnotiť zdravotný stav osôb v bezprostrednom okolí,
- dodržiavať respiračnú etiketu,
- časté krátke nárazové vetranie niekoľkokrát počas dňa,
- pravidelná dezinfekcia povrchov, ktorých sa ľudia často dotýkajú (príp. nezdieľať osobné predmety s inými ľuďmi),
- v materských školách vykonávať vstupný ranný filter, vďaka ktorému sa zamedzí, aby sa do kolektívu dostalo choré či nedoliečené dieťa.
Obranyschopnosť možno ďalej podporovať zvýšeným príjmom vitamínov A, C, E a väčšiny vitamínov zo skupiny B komplexu, vitamínu D na podporu obranyschopnosti tela. Získate ich konzumáciou dostatočného množstva čerstvej zeleniny, ovocia a celozrnných obilnín. Najvhodnejšie je vyberať si druhy bohaté najmä na vitamín C – papriku, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapustu.
Ako možno zvyšovať obranyschopnosť špeciálne u detí?
S deťmi je vhodné chodiť každý deň von, bez ohľadu na počasie, ale v primeranom oblečení. Pravidelné prechádzky vonku prekrvujú sliznice dýchacích ciest, očí a uší, vďaka čomu do organizmu škodliviny ťažšie preniknú. Zo slnka sa okrem toho do tela vstrebáva vitamín D, ktorý znižuje riziko vzniku ochorenia.
Potrebné je vštepovať základy hygieny deťom trpezlivo a neúnavne už od predškolského veku. Umývanie rúk pred jedlom, po použití toalety, po ceste v hromadných dopravných prostriedkoch, pobyte na ihriskách a po príchode domov by sa pre deti malo stať samozrejmosťou. Nevyhnutnosťou je naučiť deti používať vreckovky.
Najväčší význam pre rozvoj imunity majú vitamíny C, D, E a minerál zinok. Detský organizmus oslabuje aj nedostatok nenasýtených mastných kyselín, ktoré si telo nevie vyrobiť. Deťom chýbajú predovšetkým omega 3 kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v rybom tuku, oleji z tresčej pečene či rakytníkovom a chia oleji.
Odpočinok detské telo výdatne zregeneruje a dodá mu energiu na boj s vírusmi a baktériami. Dieťa do 3 rokov by malo ideálne spať 12 hodín, dieťa do 6 rokov najmenej 10 hodín denne, starším deťom môže stačiť 8 hodín. Večer už by malo mať dieťa pokojový režim, bez televízie a mobilu. Prostredie pre spánok tiež nemožno podceňovať. Detská spálňa by mala byť dostatočne vetraná a vnútorná teplota by nemala presiahnuť 18 až 22 °C. Vhodný nie je ani príliš suchý a prehriaty vzduch, pretože ten vysušuje sliznicu, ktorá je vstupnou bránou pre preniknutie baktérií do tela.
Rôzne ochorenia ako sú zápal priedušiek, bronchitída, alergia, astma alebo aj zápal ucha, môžu tkvieť aj v pasívnom prijímaní cigaretového dymu. Ten totiž obsahuje toxické látky, ktoré dráždia alebo poškodzujú bunky v tele a znižujú obranyschopnosť.